Rozhovor s Paulínou

IMG_9700

Paulína Ištvancová bola finalistka 1. československej superstar, kde si počas svojho účinkovania zažila i menej svetlé stránky showbiznisu. Dnes je z nej už dospelá slečna, ktorá sa venuje nielen spevu, ale aj škole, práci a charite. Uplynulo už 5 rokov od skončenia spomenutej súťaže a my sme sa o nej chceli dozvedieť viac.

Ako vyzeral tvoj život po Superstar? Naučila si sa tam niečo nové?
Je pravda, že mi Superstar dala priateľov, skúsenosti a možno aj nejaké tie kontakty. Bez tých negatívnych skúseností by som sa síce zaobišla, ale dnes, s odstupom času to beriem ako za pozitívnu časť môjho života a vážim si, že som mohla okúsiť čaro televízie a pódia, kričiaceho a preplneného hľadiska. Teraz by som už do takej súťaže nešla, pretože účasť v nej vám nezaručí ani hrávanosť v rádiách ani vypredané koncerty. Možno ani väčšina z čitateľov nevie, že som ešte v roku 2010 ako prvá zo všetkých vydala svoj debutový album. Síce sú to skladby, o ktorých mi ľudia pracujúci v hudobnom priemysle hovorili, že sú skvelé, no komerčné rádia o ne nemali záujem. Ale to je myslím problém väčšiny slovenských kapiel a spevákov. Rádiá nám podsúvajú len samú Ameriku a podobné krajiny a nevšímajú si, že tu na Slovensku je tá pravá a dobrá muzika. Veľakrát som sa nad touto témou zamýšľala s rôznymi hudobníkmi, ale ak nenájdeme podporu medzi slovenskými produkciami, tak ťažko budeme bojovať niekde za hranicami.

Okrem hudby si sa venovala aj škole. Ako to s tebou a so vzdelaním vyzerá dnes?
Tak maturitu mám už za sebou. Počas spomínanej súťaže som bola na Obchodnej akadémii v Seredi, ale vzhľadom k množstvu koncertov a cestovaniu som prestúpila bližšie k domovu a to do Trnavy na Strednú odbornú školu elektrotechnickú, kde som vyštudovala odbor Grafik digitálnych médií. A keďže som nechcela skončiť len pri strednej škole, tak som si podala prihlášku na Univerzitu svätého Cyrila a Metoda v Trnave, odbor Marketingová komunikácia a akurát dnes idem na zápis do 3.ročníka. Čiže tento rok ma čaká bakalárka a veľa, veľa učenia

Ja som si o tebe zisťoval nejaké veci a viem, že okrem koncertov, ktoré si spomínala robíš aj výchovné koncerty. Ako si sa k tomu dostala?
Výchovné koncerty som začala robiť už ako 11 ročná so svojimi sestrami, keď sme ešte mali skupinu 3ses3. A nechcela som sa toho vzdať ani keď som už spievala sama. Baví ma pracovať s deťmi a cítiť a vidieť ich spätnú reakciu. Niekedy je práca s nimi ťažšia, ale nakoniec aj tak skončíme pri zábave. Mávam ich buď na základnej škole alebo aj strednej. Jednotlivé témy koncertov sú z vlastných skúseností, zážitkov alebo z môjho okolia, ale najviac sa uchytili koncerty, kde im rozprávam o Superstar. Čiže všetko je to naozaj založené na pravde, mám to vyskúšané a nič nie je vymyslené.

A ako ťa vnímajú školáci? Prídeš tam, taká mladá baba a ideš rozprávať o živote. Nepočúvajú ťa, ako sa hovorí jedným uchom dnu a druhým von?
Tak samozrejme, čo sa týka stredoškolákov to nie je jednoduché. Podľa mňa sa najprv idú na koncert nudiť a berú to ako za trest, ale zatiaľ sa mi ešte nestalo, že by sa mi vedenie školy sťažovalo. Vždy odchádzajú spokojní, vysmiati a občas aj vytancovaní. Niekedy si dáme voľnú debatu a priznám sa, že občas dostanem aj nepríjemné otázky, ale dá sa povedať, že dokážem odpovedať na všetky a nemám potrebu sa tváriť, že ich nevnímam. Som radšej, keď sa pýtajú veci, ktoré ich naozaj zaujímajú, ako keby tam majú znudene sedieť. A čo sa týka základných škôl, tak to je radosť s nimi pracovať. Deti a teda aj mládež sú radi, keď si môžu ísť oddýchnuť a ja im rada vyhoviem. Tiež som bola pred nedávnom dieťa a viem, že som sa vtedy chcela len zabávať, hrať sa a spievať. Ale samozrejme im veľa rozprávam o téme, ktorú sme si zvolili a deti vždy so záujmom počúvajú, pretože vedia, že sú to vlastné skúsenosti. Stáva sa mi, že na niektoré školy ma volajú aj viackrát, pretože si ma žiaci alebo študenti doslova vyžiadajú. Vtedy viem, že moje koncerty sú dobré, majú zmysel a u detí a učiteľov majú pozitívnu odozvu. Je to síce ťažká práca, pretože musím zaujať žiakov, ale keďže je tých vystúpení toľko, tak mi to asi ide.

Na tento rozhovor si prišla z práce. Tak nám prezraď, kde pracuješ a ako to všetko stíhaš?
Áno, začala som pracovať v Mestskej televízií Trnava ako redaktorka spravodajstva. Je to skvelá skúsenosť, sú tam úžasní ľudia a síce tam pracujem len dva mesiace, veľmi som si to tam obľúbila. Práca redaktorky je pre mňa nová, ale snažím sa zlepšovať. Je pravda, že som si dala toho na plecia celkom dosť, ale ešte by som si možno pridala. Teším sa na tento a vlastne aj budúci rok. Mám pred sebou veľké množstvo koncertov a vystúpení, či už benefičné, ktorých mám naozaj dosť, pretože sa snažím podporovať správne veci, ale aj firemné a mestské akcie. Začala som hrávať so skvelým gitaristom Adamom Cisárom, takže som s ním nabrala ako keby druhý dych, čo sa týka hudby. Občas pribalíme na koncert aj kamaráta s kajonom. V poslednej dobe sa dokonca pohrávam aj s myšlienkou o vlastnej kapele. Uvidíme, čo prinesie nový školský rok 😉

Post author